Stromy, to Oni tam v tichosti stovky rokov stoja. Nemôžu odísť, nemôžu sa sťažovať, nemôžu kričať, len v tichosti stoja a šelestia lístím. Prepletené svojimi koreňmi, zachytávajúce vodu a pomaly ju vypúšťajúc v podobe pár do ovzdušia, aby sme my a celý svet mohli dýchať ich čerstvý vzduch.
Koľko rokov žije strom?
Koľko príbehov sa odohralo na tomto svete, kým on tam v tichosti stojí a šelestí lístím?
V Európe zohrávali jednotlivé stromy a háje významnú úlohu v náboženskom presvedčení pohanských národov. Kresťanský misionári však nakázali vyrúbať pohanské stromy a na ich mieste stavali kostoly.
Posvätné stromy sa už tisíce rokov objavujú v rôznych náboženstvách po celom svete. Dávno predtým, než postavili prvú pyramídu, katedrálu alebo minaret. Ľudia tiež uctievali bohov, duchov predkov alebo prírodné sily, práve pod týmito majestátnymi stromami. Nehovoriac o tom, že práve tam sa konali rôzne slávnosti a schádzali sa pod nimi ľudia z okolia.
Vysielače, alebo ako komunikovať s Vesmírom
Kríže, kríže a kostoly. Toľko vymodlených slov, toľko ľudských prosieb a žiaľu zároveň. Prečo ich rúcať, prečo sa rúhať? Neodmietajme našu minulosť. Modlitby našich starých otcov a starých mám. Kde stoja tie kostoly? Kde ich postavili tí, čo nás spútali? Na svätých miestach, na najsilnejších energetických miestach. To preto tam cítime takú silnú energiu a také silné spojenie s naším Otcom. Stáročia vymodlené, krvou a potom postavené. To všetko je tam. Oni keď ich stavali a svoje životy pritom často obetovali, pochopili. Pochopili, čo je dôležité. Vpísať do kameňa, potom a krvou vyryté posolstvo pre nás, pre ich deti.
Nerúcajme chrámy, neodsudzujte ich za to.
Oni, naši predkovia to vedeli. Vedeli, že ak neuposlúchnu, zomrú a život ich detí nebude pokračovať ďalej a preto ich prelstili. Vytvorili lesť, kde všetci si mysleli, že oni pracujú pre nich, ale v skutočnosti, zanechali odkaz vymodlený v stenách chrámov, vznášajúci sa ako kúdol mraku vo vnútri chrámu.
Zavrite oči a ponorte sa do modlitieb, je to tam. Všetky ich myšlienky, starosti, ale i radosti, to všetko je tam. Oni to vedeli, vedeli, že kameň z lesa, z ktorého steny chrámu sú postavené a ľudskými rukami otesané, krvou, potom a slzami zmáčané. Vedeli, že kameň má tú silu nasať do seba informáciu, vedeli a pochopili, že tie kamene sú z lesa, že majú svoju energiu, svoj život, svojho ducha. A keď sa správne a v správnom poradí postavia na správnom mieste, dokážu zachovať v sebe informácie našich predkov. Preto neprotestovali a stavali. A oni dúfali, že my nájdeme ich odkaz.
Mnísi si mysleli, že navždy takto stratíme informácie a učenie našich predkov, že staneme sa otrokmi, ale mýlili sa. Nepostrehli, že naši prekovia ich prechytráčili. Preto tam chodili a modlili sa. Aj keď naučené a dookola omieľané, predsa stihli tam vtesnať svoje myšlienky, svoje túžby, svoj žiaľ, svoje radosti, skúsenosti a nechať ich vznášať sa ako mrak túžob a požehnania zároveň.
Spojenie s Bohom, Otcom našim
Nikdy nestratili cestu, ani vieru, nikdy sa nenechali spútať ich myšlienkami. To len my sme si mysleli, že opakujú tú istú frázu a tie isté slová v nádeji. Oni vedeli, oni našli v týchto slovách vykúpenie. Spojenie s Bohom, Otcom našim na tom istom svätom mieste. Je to všade, preto sú na kostoloch veže. Pretože tá veža je vysielač, vysielač našich myšlienok, to ona má poslať naše prosby do veľkého vesmíru, aby naše prosby boli vyslyšané.
Ale čo stálo na tomto svätom mieste predtým, ako tam vyrástol kostol? No predsa strom. Veľký strom, svätý strom, náš strom. Strom cez ktorý sme sa spájali s naším Otcom. Strom zmizol a nahradil ho chrám. Všetko malo viesť k tomu, že stratíme spojenie s Otcom, ale nie, oni to vedeli, preto sa modlili, je to tam. Spojenie je stále aktívne a myšlienky našich otcov a mám sa vznášajú v povetrí chrámu. Chránené kameňom a veľkými, ťažkými drevenými dverami. Nie, nemajú ako uniknúť, ostávajú tam. Čakajú na nás, na ich synov a dcéry, aby sme zavreli oči a spojili sa s nimi.
Nechajme chrámy stáť a saďme opäť stromy
Pretože stromy sú vysielače, to oni nás spájajú s vesmírom, to oni nám dávajú nádej a krídla zároveň.
Ekočlovek
Preto vytvoríme nové svety, na nových miestach, ktoré si sami nájdeme. Keď nás bude v danom kraji viac ako 80 ľudí, začneme hľadať nové miesto pre naše stromy. Pre našich 12 obrov, ktorí tam budú v tichosti ničím nerušene rásť. Pozemok celý oplotíme, aby nám stromčeky nezjedla lesná zver, alebo nám ich nepoškodili vandali. Budeme ich chrániť plotom. Na každom pozemku o veľkosti 1 hektára vysadíme týchto 80 obrov. Každý človek bude mať k dispozícii jeden kruh o šírke 10 metrov. Čo sa rovná ploche 100m2. Táto plocha bohate stačí na rast jedného stromu, zároveň strom môže využívať voľný priestor medzi kruhmi. Viac informácií nájdete tu:
Ako bude prebiehať sadenie?
Všetci sa v daný deň, o tri roky na jeseň stretneme a spolu v tento jeden deň zasadíme týchto 80 stromov. Predtým si každý z vás nájde miesto, ktoré sa mu na pozemku páči. Označí si ho šnúrkou a kolíkom v strede a nájde si svojho vhodného suseda, susedku, ktorého už predtým alebo práve v tejto chvíli stretne. Vytvárať tieto priateľstvá nie je na škodu, už počas týchto troch rokov, kým stromček ešte rastie v bezpečí domova spolu s vami. Na túto udalosť sme vytvorili skupinu, kde sa jednotliví majitelia stromov môžu spolu dohadovať a rozprávať o svojom budúcom priestore.
Priestor pre naše stromy
O priestore pre ich stromy, ale zároveň aj pre nich a ďalších ľudí, ktorí sa raz budú môcť pokochať ich výtvorom a len tak si posedieť na lavičke, pod Sekvojom, ktorý ste tam pred 40 rokmi zasadili. Tieto parky budú po 20 rokoch, keď stromy dosiahnu potrebnú výšku a silu sprístupnené verejnosti. Železný plot nahradí živý plot, ktorý sme tam už počas prvých rokov vzniku vysadili. Tento plot môže byť zložený z lesných stromov, ako je hrab, ktorý dobre znáša rez, ale môže byť vysadený aj zo smrekov, cédrov alebo iných kríkov, ktoré pridáte do živého plota. To všetko otvára priestor na diskusiu a zároveň kreativitu jednotlivých ľudí zúčastňujúcich sa na tvorbe parku.
Tiež sa nám otvára priestor 100m2, ktorý môžeme v prvom raste stromu využiť a dovoliť tam rásť či už tráve, kvetom, bylinkám, zelenine, jahodám, malinám. Je len na vás, ako svojich 100m2 využijete.
Ako budú parky vyzerať
Je povolené doniesť si tam lavičku, či hojdačku. Čo ale uznáte aj sami za správne je, že nebude v parkoch povolené doviesť karavan, stavať si tam prístrešok, oplotenie a ani prevádzkovať iné kutilské remeslá. Je to v podstate živý park, obraz, ktorý tvoríme spolu. V parku budú lavičky, nič iné tam nie je potrebné budovať. Nebolo by pekné nanosiť tam ďalší ľudský bordel a takto našu – vašu – zelenú záhradu premeniť na smetisko.
V základe bude každý pozemok oplotený s plotom o výške 2 metre bez použitia betónu. Bude vykopaná studňa a podľa možnosti zavedená elektrina. Na základe dohody budú vybudované toalety, spoločný altánok, prípadne gril, či sedenie. Pozemok bude mať vlastnú jednu bránu a dve malé bránky na opačných koncoch. Zvyšok časti bude zalesnený ovocnými a lesnými stromami, ktoré poskytuje naša organizácia Ekočlovek, n.o. Pozemok bude patriť na katastri neziskovej organizácií Ekočlovek n.o., pričom 80% z 1 hektára bude rozdelených medzi ľudí v podobe podielov v neziskovej organizácii. Týmto sa síce nestanete vlastníkom pozemku, ale budete vlastniť podiel v neziskovej organizácii Ekočlovek n.o.
Pod ochranou Ekočlovek, n.o.
Organizácia bude vlastniť, spravovať a chrániť tieto pozemky. Veríme, že v priebehu času sa nám podarí všetko zladiť do takej úrovne, aby stromy a parky boli v bezpečí aj po našej smrti a mohli ďalej nerušene rásť a slúžiť aj naším potomkom o tri storočia neskôr. Preto nie je možné pozemky deliť na katastri a tie ďalej dediť a tie ďalej rozpredávať. Inak by bol tento koncept neudržateľný. My, ako organizácia, tiež preberáme zodpovednosť za stromy, ak niekto z Vás, ich nemá komu darovať, alebo už sa o nich inak nemá kto starať. Organizácia sa zaväzuje starať o tieto stromy, alebo im nájsť nových vlastníkov. V žiadnom prípade sa so stromami nedá obchodovať a brať si z nich úžitok vo forme dreva, spíliť ich alebo im inak ublížiť.
Práve preto verím, že časom si organizácia nájde dosť silných a svedomitých ľudí, ktorí sa ujmú role ochrancu a správcu, jednak na lokálnej úrovni v danom kraji, alebo aj v globálnom meradle. Miesta je dosť, iba usporiadanie nie je najvhodnejšie. Preto sme vytvorili a plánujeme projekt ďaleko dopredu a pozeráme sa na vyhliadky nie desiatky, ale až stovky rokov.
Veríme v spoločnú silu
Verím, že organizácia dosiahne veľkosť globálnych rozmerov a tento projekt sa dostane aj do iných štátov. Rovnako verím, že sila, ktorú dosiahneme bude ďalekosiahla a zasiahneme milióny ľudských duší a sŕdc po celom svete.
Viktor Bajus – zakladateľ n.o. Ekočlovek
